Židia v Širokom sa objavujú už v 18. storočí. V polovici 19. storočia už existuje samostatná Židovská náboženská obec, nakoľko sa prisťahovalectvom z Haliče zvýšil počet židovského obyvateľstva v obci. Do ŽNO Široké patrili židia až z 18 okolitých obcí. Od roku 1864 sídli v obci
Prvá synagóga (modlitebňa) Prešov, Jarková 26/35, Prešov (Aškenázi)
Prvá synagóga (modlitebňa) Prešov, Jarková 26/35, Prešov (Aškenázi) Prvá modlitebňa pravdepodobne spadá do druhej polovice 18. storočia a bola tajne zriadená a pri jarmočnom pobyte to bol židmi prenajatý objekt. Situácia židom totiž nedovoľovala usídľovať sa v slobodných kráľovských mestách. V tejto budove bol
Synagóga v Lemešanoch, Lemešany č. 80, Lemešany
Aj tato obec sa nachádza na hlavnej ceste medzi Prešovom a Košicami, kde do Košíc a do Prešova židia chodili na jarmoky a odtiaľ aj do Michaloviec i do Vranova nad Topľou. Z dostupných zdrojov však vieme že, židia v Lemešanoch tvorili pomerne väčšiu komunitu už
Synagóga Solivar
Správa ŽNO v Šarišských Lúkach a rabinát spravoval aj pomerne menšiu židovskú komunitu v Solivare, aj keď v Solivare existovala samostatná židovská obec, ktorá mala okolo roku 1830 asi 150 členov. Automaticky takáto obec vlastnila synagógu, mikve a cintorín. Objekt synagógy sa predpokladá aj
Synagóga Bejt Midraš (slúžil aj ako dom modlitby) Veľký Šariš, Východná ulica, Veľký Šariš
Od potvrdenia židom privilégium slobod datované do roku 1251 sa predpokladá, že i pri neveľkom počte mala židovská obec v meste Veľký šariš alebo v blízkom okolí svoju synagógu. V 80-tych rokoch 18. storočia bola vo Veľkom Šariši založená Židovská náboženská obec, do ktorej
Okres Prešov
Prvá synagóga (modlitebňa) Prešov, Jarková 35, Prešov (Aškenázi) Neologická synagóga Prešov, Konštantínova 7, Prešov (Aškenázi/Neolog) Ortodoxná synagóga Prešov, Švermova 32, Prešov (Aškenázi/Ortodox) Chasidská synagóga Prešov, Okružná 32, Prešov (Aškenázi/Chasidic) Synagóga v Lemešany, Lemešany č. 80, Lemešany Synagóga v Ľubotice (Šarišské Lúky), Bardejovská ulica č.
Synagóga Ľubotín
Synagóga bola postavená pravdepodobne v rozmedzí konca 19. a zač. 20. stor. Pomerne väčší, ale architektonicky jednoduchý vidiecky drevený dom, pravdepodobne inšpirovaný inými sakrálnymi stavbami na geografickom území severného východného Slovenska. Typológia synagógy: synagóga typu dreveného sedliackeho domu ŽNO Ľubotín ŽNO Ľubotín
Synagóga Čirč (Chasidic)
Pôvodná drevená synagóga v obci Čirč pravdepodobne pochádzala z 18. stor. (resp. okolo roku 1800) o rozmerov 8m x 10m, ktorej strechu pokrýval šindeľ. V začiatkoch išlo o jednoduchý a kombinovaný typ: synagóga – beit midrash (miesto štúdia Tóry), pričom neskôr zač. 20. stor. došlo k oddeleniu
Synagóga Podolínec
Synagóga bola postavená koncom 19. stor. Celkový vzhľad synagógy pôsobil jednoducho bez nejakej osobitnej vonkajšej dekorácie na fasáde budovy. Synagóga bola asanovaná v roku 1988. Typológia synagógy: synagóga typu meštiackeho domu ŽNO Podolínec Pravdepodobne osídlenie periférnych častí Podolínca nastalo až v druhej
Synagóga Hniezdne
Synagóga v štýle obytného domu bola postavená v období 19. stor.. Dom židovskej modlitebni sa nijako nelíšil od ostatných dvojposchodových budov na historickom námestí v Podolínci. Typológia synagógy: synagóga (prayer hall) kombinovaného typu sedliackeho / meštiackeho domu ŽNO Hniezdne Na svoje pomery a strategickú