Hlavní rabíni: Salamon Menachem Schiller-Szinessi, Baruch Beck, Mayer Austrelitz Hlavní ortodoxní rabíni (dajani + assesori): Juda Léb Jaules, Moric Arje Roth, Jezajaš Ješajahu Fürst, Noach Baruch Fisher, Dávid Neuwirth, Chezkel Jungreiss, Moses, Henrich Chajim Lauer, Aron Rubin, David Guttmann, Chassidskí rabíni: Šimon Fusch, Jozef Chaijim
Ortodoxná synagóga, Košická ulica, Prešov
Ortodoxná synagóga, Košická ulica, Prešov V roku 1930 bola na Košickej ulici v Prešove postavená ďalšia synagóga ortodoxná synagóga podľa návrhu Júliusa Grossmanna. Táto synagóga niesla pomenovanie bet Abraham (sponzor Abraham Amster). Stavba však bola počas Druhej svetovej vojny vážne poškodená a v roku
Chasidská synagóga Prešov, Okružná 32, Prešov (Aškenázi/Chasidic)
Chasidská synagóga Prešov, Okružná 32, Prešov (Aškenázi/Chasidic) Chasidská synagóga v štýle modlitebne – klaus bola postavená v roku 1935. Jej pôdorys je 20m x 14,4m a je postavená podľa plánov Leopolda Šafrana. Ma jedno schodište na galériu pre ženy a dievčatá. V dolných priestoroch sa nachádzajú
Ortodoxná synagóga Prešov, Švermova 32, Prešov
Ortodoxná synagóga Prešov, Švermova 32, Prešov Ortodoxná synagóga bola postavená v roku 1898 v neoklasicistickom slohu doplnená maurskými prvkami. Následne sa priestor okolo synagógy stal centrom Prešovskej židovskej ortodoxnej náboženskej obce v Prešove. Vzorom bola synagóga v Tokaji podľa plánov Kollácska a Wirtha z Košíc, ktorých firma realizovala
Neologická synagóga Prešov, Konštantínova 7, Prešov
Neologická synagóga Prešov, Konštantínova 7, Prešov Nakoľko pôvodne strašia ortodoxná synagóga zhorela v roku 1887, na jej mieste bola v roku 1888 postavená podľa návrhu a plánov Edmunda Garaia nová v maurskom slohu. Solídna budova postavená z tehál a má románsky ladený vnútorný priestor hlavne
Synagóga v Ľubotice (Kelemeš) – miestna časť Šarišské Lúky, (Šebeš), Bardejovská ulica č. 57, Ľubotice
Strategická poloha obce na obchodnej ceste medzi Budínom – Miškolcom – Košicami – Prešovom – Bardejovom až do Krakova poskytovala v minulosti v tejto obci pomerne nemalú zastávku pre obchodníkov a rôznych ďalších furmanov s vozmi. V minulosti sa tak prímestské obce využívali zväčšia ako
Synagóga (modlitebňa) Široké, (určenie ŽNO na základe cintorína)
Židia v Širokom sa objavujú už v 18. storočí. V polovici 19. storočia už existuje samostatná Židovská náboženská obec, nakoľko sa prisťahovalectvom z Haliče zvýšil počet židovského obyvateľstva v obci. Do ŽNO Široké patrili židia až z 18 okolitých obcí. Od roku 1864 sídli v obci
Prvá synagóga (modlitebňa) Prešov, Jarková 26/35, Prešov (Aškenázi)
Prvá synagóga (modlitebňa) Prešov, Jarková 26/35, Prešov (Aškenázi) Prvá modlitebňa pravdepodobne spadá do druhej polovice 18. storočia a bola tajne zriadená a pri jarmočnom pobyte to bol židmi prenajatý objekt. Situácia židom totiž nedovoľovala usídľovať sa v slobodných kráľovských mestách. V tejto budove bol
Synagóga v Lemešanoch, Lemešany č. 80, Lemešany
Aj tato obec sa nachádza na hlavnej ceste medzi Prešovom a Košicami, kde do Košíc a do Prešova židia chodili na jarmoky a odtiaľ aj do Michaloviec i do Vranova nad Topľou. Z dostupných zdrojov však vieme že, židia v Lemešanoch tvorili pomerne väčšiu komunitu už
Synagóga Solivar
Správa ŽNO v Šarišských Lúkach a rabinát spravoval aj pomerne menšiu židovskú komunitu v Solivare, aj keď v Solivare existovala samostatná židovská obec, ktorá mala okolo roku 1830 asi 150 členov. Automaticky takáto obec vlastnila synagógu, mikve a cintorín. Objekt synagógy sa predpokladá aj