

Synagóga v štýle obytného domu bola postavená v období 19. stor.. Dom židovskej modlitebni sa nijako nelíšil od ostatných dvojposchodových budov na historickom námestí v Podolínci.
Typológia synagógy: synagóga (prayer hall) kombinovaného typu sedliackeho / meštiackeho domu
ŽNO Hniezdne
Na svoje pomery a strategickú polohu t. j. asi 4 km od Starej Ľubovne existovala v evidovanom počte uvádzanom z roku 1921 v maximálnom počte až 90 členov židovskej obce pomerne silná ŽNO Hniezdne. Okrem vlastnej synagógy židovská obec vlastnila mikve, vlastný cintorín a zamestnávala kantora a učiteľa i šojcheta. ŽNO Hniezdne patrila však pod rabinát ŽNO v Starej Ľubovni. Obdobie deportácií počas Slovenského štátu však tvrdo zasiahlo ŽNO v Hniezdnom, pretože v roku 1942 boli židovskí spoluobčania deportovaní do koncentračných táborov. Po vojne rovnako ako aj inde ŽNO v Hniezdnom zanikla.

GWŻ (Gmina Wyznaniowa Żydowska) Hniezdne
Biorąc pod uwagę uwarunkowania demograficzne gminy (stosunkowo niewielka liczba osób) ale jednocześnie strategiczne położenie gminy – a mianowicie odległość około 4 km od Starej Lubowli, istniała w Hniezdne stosunkowo dobrze rozwijająca się żydowska gmina wyznaniowa, która według spisu z 1921 roku, liczyła maksymalnie nawet do 90 osób. Oprócz tego, że gmina posiadała własną synagogę, w posiadaniu gminy była również własna mykwe, własny cmentarz a gmina zatrudniała także własnego kantora oraz nauczyciela i szojcheta. Tym niemniej żydowska gmina wyznaniowa Hniezdne podlegała pod względem prawnym rabinatowi żydowskiej gminy wyznaniowej w Starej Lubowli. Okres istnienia państwa słowackiego w czasie drugiej wojny światowej tragicznie się zapisał w historii żydowskiej gminy wyznaniowej w Hniezdne – albowiem w 1942 roku zostali deportowani do obozów koncentracyjnych wszyscy żydowscy współobywatele Hniezdna. Po zakończeniu drugiej wojny światowej, tak jak to miało miejsce gdzie indziej, żydowska gmina wyznaniowa w Hniezdne przestała istnieć.
Synagóga Hniezdne, dom č. 118 / zdroj: Archív PÚ SR foto: 1985